Čo kúpiť/ Gastro darček/ Pre kamarátku/ Pre ženu

Zažite autentické Slovensko, zažite tie najchutnejšie tradície

Tento blog som neplánovala, nebol v tabuľke FLUFF nápadov, tento blog sa jednoducho stal.  Je trochu netradičný, ale neodbehnem ďaleko od témy darčekov. V apríli som strávila jeden víkend na dokonalom mieste v Zázrivej.

Ešte na Vianoce som venovala mamine poukaz na kurz kváskovania v Kolibe u Jogošíka. Toto miesto som nevybrala náhodou, na jeseň som u Jogošíkovcov bola s kamarátkami. Išla som teda na istotu, vedela som, že je zárukou perfektného víkendu, ale netušila som, že sa až tak vydarí.

Chlebík z kvásku

Cez víkend sa mi podarilo upiecť môj prvý,  pevne verím, že nie posledný chlieb. Presne tak, ako ho piekli ešte dávno naše staré mamy, len z múky, vody, soli a kvásku, v ošatke. Jediné, čo sa líšilo bola pec, v ktorej sa piekol a pripomienka na telefóne, že už je hotový.

Víkend sa teda niesol v znamení pečenia domáceho chlebíka. Najprv  sme mali krátku prednášku o kvásku, ráno nasledujúceho dňa sme si zarobili kvások, večer sme vymiesili chlebík a ďalšie ráno sme ho upiekli. 

Celým kurzom nás sprevádzal Janko, ktorý je hlavným pekárom v kolibe u Jogošíka. Vždy vypeká na raňajky chlieb pre hostí, takže má toho veľa napečeného a naozaj sa vyzná. Mňa potešilo, že uznáva lenivé kváskovanie, čo najmenej zasahovania do procesu a čo najmenej špinavých riadov. To u mňa veľmi zvyšuje pravdepodobnosť, že budem s pečením pokračovať aj doma.

Ťahanie a pletenie

Počas víkendu sme mali možnosť vyskúšať si ešte jeden kumšt našich starých mám a to ťahanie syrových nití a pletenie korbáčikov. Kúsok od Koliby Jogošík, cez jeden kopček a pár lúk sme pešo došli k Salašu Syrex. Tam, pod dohľadom tej najmilšej tety, sme si vyskúšali, ako sa tieto dobrôtky vyrábajú.

Okúsili sme, ako vrelá musí byť voda, aby sa v nej syr dobre roztopil, ako ľahko, ale aj ťažko sa niekedy nite ťahajú, ako treba dať pozor, aby sa nezaplietli, ako sa chladia, solia, režú a pletú do korbáčikov. Teta vie o celom procese krásne rozprávať, pretože si túto tradíciu nesie priamo zo svojej rodiny, nite ju učila vyrábať ešte jej mama.

Pri salaši sme stretli baču, od toho sme sa dozvedeli, že keďže buk už kvitne, za dva týždne pôjdu ovečky na pašu. Porozprával nám aj o koňoch, o kozách, o krávkach, aj o udení klobások, z moderného automatu sme si zatiaľ kúpili mrkvu a veselo sme ich kŕmili.

Idylka pokračuje

Znie vám to až príliš idylicky? Tak ani nečítajte ďalej. Pretože okrem týchto tradičných zážitkov sme víkend doplnili aj hýčkaním. Ku kurzu kváskovania patria počas víkendu a tri hodiny jogy a úžasná vegetariánska polpenzia. V nedeľu doobeda bolo trochu škaredšie počasie a tak sme využili aj saunu, výhľad z nej je na krásne zurčiaci potôčik, ktorý slúži na ochladenie, ja som zvládla ochladiť si maximálne členky.

Koliba u Jogošíka je čarovné miesto a to vďaka Aďke a Jankovi, ktorí do svojej dreveničky vložili srdce a svojou bezprostrednosťou, milým prístupom, úžasnou kuchyňou a skvelým programom premenili tento víkend na úžasný zážitok.

Preto, ak hľadáte miesto, kde sa môžete stretnúť s tradíciami našich prastarých rodičov, odporúčam vám práve kurz Kváskovania v Kolibe u Jogošíka spojený s výletom na salaš Syrex. Odnesiete si nielen množstvo zážitkov, nové zručnosti, ale najmä nevšedný pokoj v duši z tohto krásne netradičného miesta. Čo vám budem hovoriť jednoducho ideálny darček 🙂

Verím, že sa vám môj dnešný, trochu netradičný blog páčil. Dajte mi vedieť, či mám v podobných blogoch pokračovať aj v budúcnosti a podeľte  aj o vaše nevšedne pamätné zážitky.

Newsletter

Tiež sa vám bude páčiť

Bez komentárov

Odpovedať

Close